Niedziela 8 Sie 2010, 18:26
Deň 1:
Začiatok festivalu pre mňa nebol veľmi šťastný, už len jednoduchý spôsob ako sa dostať do areálu sa vďaka neskutočne meškajúcemu autobusu zmenil na hodinový pochod v horúčave, pretože som to po 20 minútach na zástavke vzdal aby som potom o niekoľko minút mohol rozpadávajúcemu sa Ikarusu s ručne načmáranou 14kou zamávať z diaľky. Ale o to nejde. Dúfal som, že stihnem aspoň kúsok Hecate, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Festival začal s meškaním a tak som stihol aj koniec Phonema. Niečo ako slovenský Linkin Park (berte to s rezervou, v tomto štýle veľa kapiel nepoznám), počúvalo sa to veľmi dobre. Nanešťastie som prišiel tak neskoro že som skôr než som sa do tvorby Levičanov naplno vžil bol koniec.
Hneď musím pochváliť areál a zvuk ktorý bol podľa môjho skromného a neprofesionálneho názoru dokonalý. Naopak zarazil ma ten dav ľudí v areáli…. myslím tým to že tam nebol skoro žiadny. Naozaj ľutujem organizátorov, odviedli perfektnú prácu a takýto nezáujem si naozaj nezaslúžili.
Po vstupe moderátorov (áno, festival bol moderovaný) začala svoju verejnú skúšku na čistom vzduchu Banskobystrická skupina Hecate. Chlapcov poznám už od ich albumu Oppressed By Sorrow a zažil som aj niekoľko ich koncertov, tak dobre ako dnes ale nezahrali ešte nikdy. Nové skladby sú menej doomové a som naozaj zvedavý na nový album. Špeciálne ešte pochválim speváka, naozaj na sebe zapracoval a počuť to. Neskôr som sa pri pive dozvedel že na budúcich koncertoch ešte pribudnú klávesy a doprovodné spevy z playbacku, snáď sa ešte v blízkej budúcnosti k nám na východ vrátia.
Nasleduje známa Košická kapela St. Black. Nedávno vydaný album (dá sa prehrať na bandzone.cz) nie je zlý, ale naživo to je úplne iná káva. Vokály sú menej corové, dokonca miestami skoro až blackmetalové, celé to vyznieva oveľa silnejšie. Zvuk v porovnaní s predošlými kapelami stratil na čistote, ale mám také tušenie že to asi bol zámer. Celkovo veľmi podarené vystúpenie prerušila silná búrka, ktorá najprv odplašila divákov a po čase aj samotnú skupinu a kvôli vode v aparatúre sa musel prerušiť celý festival.
Keď sa počasie umúdrilo a dalo sa pokračovať nastúpil na pódium Clear z Košíc. Klasický hardrock mi v ich podaní vôbec neliezol do uší a tak som v bočnom stane chvíľu sledoval vystúpenie nejakej trojice (sediaci basák, vokalistický gitarista a bubeník neskôr nahradený bubeníčkou). Neviem identifikovať čo vlastne hrali (doom-grind? :)) ale bolo to fajn a celkom ma to bavilo.
K hlavnému pódiu som sa vrátil až keď hrala Mária Chuana. Ich povedzme že thrashmetal nebol nič svetoborné ale so stúpajúcou hladinou alkoholu v krvi to celkom šlo. Najviac som sa ale aj tak tešil na to čo bude ďalej, konkrétne na Harem Heroes. A nebol som sklamaný. Tentokrát iba s jednou gitarou, škoda. Hrala sa hromada skladieb ktoré som nepoznal, nový album budem musieť mať. Ich hardrock až metal je na prekvapivo vysokej úrovni, určite patria v rámci štýlu na slovenskú špičku.
Keďže mám na nasledujúci deň plány ktoré vyžadujú oddýchnutého a na všetko pripraveného mňa, touto kapelou pre mňa prvý deň festivalu skončil.
Deň 2:
Pôvodne som si nebol istý či vôbec prídem, ale nakoniec som presvedčil boľavé nohy aby sa na Alpínku došuchtali aj so zvyškom uboleného mňa - a dobre som urobil. Samozrejme prišiel som neskoro, až na záver vystúpenia The Parentals. Výborný rock až hardrock, veľmi príjemne sa to počúvalo. Výborne odohraté, výborne odspievané, dobré skladby a hlavne suverénne vystúpenie všetkých členov kapely, hneď mi bolo jasné že zostať sedieť doma by bola veľká chyba. Aj ľudí bolo viac, už to dokonca miestami vyzeralo ako na rockovom festivale.
Prvý zahraničný súbor, Anger Management. Taký klasický moderný metal neurazil, ale všetko mi splývalo dokopy. Dobre sa na to skáče, ale tým to pre mňa aj končí. Metalová mládež mala na to zjavne iný názor, myslím že v rámci možností to malo celkom úspech. Osobne som na nich zabudol tak 10 sekúnd po tom čo dohrali.
Trochu lepšie mi zostalo v pamäti medzinárodné zoskupenie Sold for Evil. Vraj death-pop je to čo hrajú a ono to celkom aj sedí. Zaujímavé boli hlavne časti kde sa ozvali klávesy, nebolo ich veľa ale naozaj stáli za to. Ale aj bez nich to celkom odsýpalo a ak sa niekedy bude v blízkosti konať ich ďalší koncert tak ho skúsim nezmeškať. Dobrý výkon
Posledné dve kapely ako tak rozhýbali ľudí aj keď to stále nebola žiadna sláva. Bol som zvedavý čo na takom základe postaví Malignant Tumour s ich Motorheadovským rock'n'rollom. Nakoniec sa nestalo žiadne prekvapenie a dav zostal až na pár výnimiek statický. Škoda. Inak došlo aj na známe hitovky, vrátane klipovky Saddám Husajn is rock'n'roll ktorou koncert skončil.
Keďže avizovaná súťaž o miss mokré tričko a miss mokré trenky (ehm, nemal to byť mister?) sa zvrhávala na poriadny trapas, radšej som sa zdekoval k vedľajšiemu stanu. A dobre som urobil. Práve tam hrala mne úplne neznáma skupina Semmi Holsen a úplne mi vyrazili dych. Prečo neboli na hlavnom pódiu? Netušim ako nazvať ich štýl, niektoré skladby boli takmer popové, niektoré punk, niektoré hc… ale všetky výborné. Z hudobníkov musím zatlieskať bubeníkovi, jeho štýl hry sa mi veľmi páčil. Ale najviac pozornosti na seba strhával spevák a jeho tance, pózy, komentáre, neskutočne preháňaný maďarský prízvuk… a samozrejme spev. Pred stanom nás síce bola len hŕstka ale atmosféra bola neskutočná. Tlieskam a dúfam že toto nebolo moje posledné stretnutie s nimi.
Vďaka Semmiholsenovcom som sa k hlavnému pódiu dostal až keď už bolo vystúpenie Skindred v plnom prúde. Pre mňa úplná neznáma sa nakoniec prejavila ako obrovské prekvapenie. Pravý reggae metal sršal pozitívnou energiou a ľudia boli zrazu ako vymenení. Skákanie, tancovanie, spev, reakcie na spevákove komentáre, to všetko čo na festivale až do tejto chvíle chýbalo, to všetko zrazu bolo tu. Fantastický koncert. Hneď bolo vidieť na čo sem ľudia v skutočnosti prišli. Necelé dve hodiny ubehli ako nič, vydržal by som aj dlhšie. Jednoznačne vrchol festivalu a jeden z najlepších koncertov v mojom živote vôbec.
Posledná kapela dňa mala tým pádom ťažké postavenie, po Skindred väčšina ľudí proste odišla a na Feelme z Pezinka bolo veľmi vidieť sklamanie z toho ako to ďalej prebiehalo. Inak jadro Feelme tvoria bývalí členovia z Diadem, to tiež bola veľmi dobrá skupina, škoda ich. Ale to len tak na okraj. Tentokrát sa hralo inštrumentálne a hudobne šlo o svojské prerábačky známych melódií a skladieb z filmov a seriálov. Niektoré boli výborné, niektoré 'len' dobré, čo mi ale vadilo boli bubeníkove komentáre a príhovory a pokusy a pritiahnutie fans pod pódium, hlavne keď to naozaj nešlo. Ale čo už. Ak budem hodnotiť len hudbu bolo to fajn
Deň 3:
Bolesť v tele ustúpila a zmenila sa na regulárnu svalovku, únava sa znásobila, ale tentokrát ma to neodradilo a prišiel som do areálu znova. Tradične neskoro, takže už sa pripravoval Antares. Aj keď… ak som dobre pochopil moderátorku tak Antaresom to začínalo, neviem či Podfuck nedorazil alebo čo sa stalo, kto vie ako to bolo nech dopíše do komentárov.
Antares z Martina hrá melodický death metal na veľmi slušnej úrovni, možno by sa to trochu dalo prirovnať k Depresy z časov keď tam ešte nespieval Vesper. Nanešťastie na rozdiel od soboty zas vôbec neprišli ľudia a tí čo prišli sedeli na pive – a Antares hral pre zvukárov a pár prizerajúcich sa. Nezaslúžili si to takto, hrali veľmi dobre.
Invictus je z Košíc a tak už mal akú takú podporu zrejme od kamarátov. Predtým som ich tvorbu nepoznal a na prvé počutie ma vôbec neohromili. Progresívny metal v ich podaní trpí klasickým problémom – ako tie dobre vymyslené kúsky pospájať dokopy. Skrátka kompozícia. Niekedy to znelo dobre, nanešťastie dosť často to bolo dosť nasilu. Možno by som písal niečo iné keby som mal ich tvorbu napočúvanú. Nakoniec šla prerábka od Linkin Park, spevákovi asi veľmi nesadla, celkový dojem nebol pre mňa nic moc. Originálne skladby mu sedeli podstatne lepšie.
Obliterate je klasika a ich chytľavý grind konečne niekoho aj rozhýbal. Inak nemám čo písať, bol to dobrý koncert, ale myslím že klub podobnej hudbe praje viac ako open air festival.
Nasledovať mala Rewma, ale na pódiu sa nikto nechystal, moderátorka tiež bola ticho, neviem čo sa dialo tak som išiel do reštaurácie, urobiť im aspoň nejakú tržbu… Keď som sa vrátil Rewma (asi) už hrala, taký hc, nič pre mňa.
Únava si vybrala svoju daň a tak som týmto festival uzavrel a odplížil sa domov.
Konečné zhodnotenie. Najprv plusy - výborný areál ako stvorený pre podobný druh akcií. Výborná organizácia, nechýbalo nič dôležité, dokonca boli vybavené autobusy do mesta po skončení programu a posilnené spoje na Alpínku. Dobrý výber kapiel, väčšinou sa striedali tak aby medzi extrémnejšími bola šanca na aký-taký oddych. Výborný zvuk, a to nielen pri hlavnom pódiu, ale aj pri malom vedľajšom stane. Výborná propagácia, plagáty po celom meste, kopa reklám na webe. Prečo potom neprišli ľudia? Netuším… 20e vstupné je veľa, ale neverím že by to bolo iba tým. Opäť to raz vyzerá tak, že organizovať v Košiciach sú vyhodené peniaze a stratený čas… Napriek tomu dúfam že to organizátori nevzdajú a o rok to skúsia zas.
Mínusy – chýbalo nejaké distro, dali sa kúpiť tričká, ale nenašiel som žiadne cd. Väčšina kapiel mala so sebou svoje veci, ale úprimne priznávam, že nemal som chuť naháňať ich po areáli, alebo stepovať pri aute, kým sa niekto neukáže, aj keby som vedel ktoré auto komu patrí. Takže som napriek plánom nekúpil nič. Ďalej som celkom nepochopil tie tomboly a súťaže, zjavne o nich nebol očakávaný záujem, možno by bolo lepšie povedať že sa pre nezáujem rušia.
Ďalej taká kontroverzná téma – moderovanie festivalu. Hlavne keď ide o ten štýl moderovania kvôli ktorému nepočúvam žiadne rádio, proste chcem hudbu a nie tie kecy okolo. Ale viem že sú ľudia ktorí práve toto majú radi a tak toto neradím ani k plusom ani k mínusom. Mne to vadí, ale nemôže byť všetko ako ja chcem… a našťastie hudby bolo viac ako rozprávania (na rozdiel od väčšiny rádií)
Je mi ľúto že som toho toľko vymeškal, ak má niekto chuť tak prosím dopíšte do komentárov aké to bolo, nech viem či mám biť hlavou o stenu pre zmeškanú príležitosť alebo ani nie…